Novinky

Už je to 13. rok čo navštevujem výtvarný odbor na Základnej umeleckej škole v Poprade. Nie je vôbec jednoduché zhrnúť tak veľkú časť života len do pár viet. Veľa som sa naučila, spoznala som nové miesta a nových ľudí. Utorky boli vďaka výtvarnej moje najobľúbenejšie dni v týždni. Posledné dva roky boli iné - náročnejšie, no aj online hodiny s pani učiteľkou Ftorekovou mi vždy vyčarili úsmev na tvári a zabudla som na všetko zlé. Je to šialené ako rýchlo tých 13 rokov ubehlo. Preto ďakujem za hodiny v ZUŠ - ke, pri ktorých som vždy stratila pojem o čase.

Lea Galatová, Krajina

ZUŠ Letná letí k letu 2021.
13. diel z komiksovej série našich absolventov.

Leto s láskou, leto s Letničkou a Vagonárom...Letná letí k letu spolu s vami a havranom Ignácom posledný raz. Havran Ignác už nie je sám a na svet prišlo nové mláďa. Ani dievčatá a chlapci z našich folklórnych súborov nechcú byť sami. Nech teda počas krásnych letných dní nie je osamelý nikto z vás... Ďakujeme vám za sledovanie, zdieľanie a podporu. Spolu s našimi absolventmi a rodinkou havrana Ignáca vám prajeme parádne leto!

Pieseň: "Lúčne zo Šariša" - Inšpirované hudobnou úpravou Františka Slavkovského.
Hudobné aranžmá: Mgr. art. Martin Krigovský Účinkujú:
DFS Letnička & FS Vagonár - Poprad – absolventi tanečného odboru v šk. roku 2020/2021 – ZUŠ pri Spojenej škole na Letnej ulici v Poprade.
Sólisti: Lucia Pronerová, Samuel Pisarčík
Námet,réžia: Martin Krigovský, Blažena Kalivodová
Kamera, Strih, Grading: Martin Krigovský – (GG Fan Denc)
Kostýmy: DFS Letnička & FS Vagonár (Alena Petrasová)

V štvrtok 24. júna ukončia žiaci 4. ročníka ZUŠ prvú časť štúdia absolventským koncertom. Na vystúpení odznejú skladby autorov Schumanna, Schuberta, Giulianiho, Bacha a ďalších. Koncert začína o 16.30 h v Modrej zóne.

Výtvarný odbor na ZUŠ Letná navštevujem od prvého ročníka a celé tie roky mi dali toho veľa. Vždy pre mňa hodiny výtvarnej predstavovali spôsob ako sa odreagovať a vyjadriť svoje pocity. Priniesli mi úžasné priateľstvá a hlavne veľa zážitkov a skúseností, keďže sa posledných 8 rokov venujem tvorbe animovaných filmov, vďaka čomu som mala možnosť zúčastniť sa množstva festivalov, či už na Slovensku alebo aj v Českej republike. Tieto festivaly mi priniesli množstvo inšpirácie, stretnutí so zaujímavými ľuďmi a ich rozdielne pohľady na svet a umenie.

Moja absolventská práca neprebiehala podľa predstáv, keďže bola skomplikovaná  on-line vyučovaním a taktiež narastajúcimi povinnosťami v škole. Pôvodný nápad bol vytvoriť ďalší animovaný film, zaoberajúci sa veľmi osobnou témou, pocitmi, s ktorými bojujem celý život. Film mal zobrazovať strach dievčaťa vyjsť z komfortnej zóny a jej zveličené predstavy, aké hrozné sú veci “tam vonku”, ale aj to, ako naberie odvahu toto svoje bezpečné miesto opustiť a zistí, že svet nie je tak desivý ako si predstavovala. K filmu vznikli iba prvé návrhy, a tak som sa neskôr rozhodla vytvoriť sériu objektov z hliny, ktoré zjednodušene túto tému vyjadrujú.

Martina Kvaková, "Tam vonku"

Pred trinástimi rokmi ma rodičia prihlásili na výtvarnú. Bála som sa, že ma ostatné deti nebudú mať radi, no mýlila som sa. Hneď ako som ich uvidela sa mi rozžiarila tvár. Bola som celá nadšená. Pani učiteľka bola a aj je stále veľmi milá, nápomocná a vždy usmievavá. V tom čase naša trieda bola rozdelená na dve triedy, ale ako roky ubiehali stala sa z nej jedna. Bola som rada, lebo sme sa v triede netlačili ako predtým. Počas tých trinástich rokov som kreslila, modelovala z hliny, vyrývala a dokonca aj animovala. Páčilo sa mi, že si každý mohol vybrať z témy ktorá sa mu páči. Niekomu sa páči príroda, niekomu zvieratá, autá, kvety, iného zas baví animovať a modelovať.
Ubehlo 9 rokov a čakal nás výlet. Keďže kvôli nepriaznivej situácii sme nemohli ísť do zahraničia ako žiaci pred nami, išli sme na výlet do Bratislavy. Vôbec neľutujem že som tam bola. Nikdy nezabudnem, ako som spala v izbe bez dverí :).
Čas utekal a ja som sa ocitla v poslednom ročníku. Bol to ťažký rok kvôli pandémii. Učili sme sa z domu. Nebolo to zlé, ale osobný kontakt je lepší. Aspoň pre mňa.
V tomto ročníku sa moja púť končí, ale nikdy nezabudnem na tých krásnych trinásť rokov. 

Andrea Vdovjáková, Kvety

Autoportréty - Ja sedemkrát inak

Motívom môjho absolventského projektu je autoportrét. Realizovala som ho rozličnými technikami, v rôznych štýloch, podľa viacerých výtvarníkov, ako interpretáciu ich diel. Do prvého obrazu som sa pustila poslepiačky. Bolo to preto, aby som zistila, ako by ma nakreslilo moje podvedomie. Čiže ako vnímam sama seba. Neskôr som tento obraz domaľovala temperami v štýle kubizmu. Ďalej som pokračovala v projekte už doma. Najprv som si nakreslila  realistickú  kresbou mojej tváre, ktorá bola základom pre ďalšiu prácu, preto som kresbu prefotila a pani učiteľka fotografiu zmenila na malý formát a vytlačila. Obrázky som dotvorila a stala sa zo mňa „Warholka“. Pokračovala som v štýle pop artu, tentokrát ma inšpiroval „komiksový“ Lichtenstein, portrét  sme nazvali „Pssst“. Potom mi  do oka padol Beardsley a jeho tvorba, tak prečo sa ním neinšpirovať. Vznikla zo mňa čiernobiela secesná „maska“. Ďalšiemu tajomnému autoportrétu chýbajú oči. Ako sa hovorí: “Oči sú oknom do duše“, a keďže som ich nenakreslila ostala som taká utajená, uzavretá, tak ako to vo svojich portrétoch žien maľoval Modigliani.  Posledný portrét bol inšpirovaný slovenským maliarom Ľudovítom Fullom. Pani učiteľka, ho spomenula, lebo „fullovku“ som robila aj minulý rok. Jeho tvorba sa mi vždy páčila, a S jeho obrazmi som sa stretla aj „naživo“ na jednom z plenérov v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Pri tvorbe môjho absolventského  projektu som sa  dozvedela  veľa nových, zaujímavých vecí o spomínaných výtvarníkoch.

Natália Lištiaková

Miesto bez starostí.

Svet či miesto bez starostí, existuje niečo také? Na túto otázku budete vedieť odpoveď len vy. Aké je vaše miesto kde si viete nájsť aj v ten najrušnejší a najhorší deň kúsok pokoja? Keby sa mňa niekto opýtal túto otázku, určite by som povedala príroda, a preto som si aj vybrala túto tému a spracovala ju na plátno. Pokojná lúka pri západe slnka, hlinená cesta ktorá nás nikde nevedie. Len my a naše miesto, náš raj.

Viktória Alexandrová

Volajú ma Muro. Pred mesiacom som sa musel pohnúť dopredu a vybrať si strednú. Problém ale je, že tých možností, kam sa vybrať, je viac. Čo ak si vyberiem zle a venujem úsilie niečomu, v čom nakoniec aj tak úspešný nebudem? Alebo sa zaseknem pri niečom, čo ma ani nebude baviť? Čo ak kvôli zlému výberu prídem o príležitiosti, ktoré by sa mi ináč veľmi zišli?Možno by som si vedel vybrať jednoducho, keby som videl, ako sa každá jedna z možností skutočne vyzerá.Ale ako o tom mám rozhodnúť teraz, keď vlastne ešte ani neviem, čo by som chcel v živote robiť? A kto skutočne určuje, že či som urobil ten správny výber? Moja dilema o výbere strednej vo filme

Tortúra Mura

Od leta 2021 na plátne filmových festivalov a neskôr aj na webe.

Tému portrét som si vybral, pretože som sa chcel naučiť lepšie kresliť tvár a venovať tomu viac času. Teda som si na pintereste začal hľadať zaujímavé tváre. Skúšal som aj rôzne ceruzy a spôsoby kreslenia a dosť ma to začínalo baviť. Neskôr som išiel do väčších formátov a iných techník. A takto to dopadlo.

Na začiatku som sa nevedela rozhodnúť, a preto som začala kresliť bustu. Vyplynulo, že je to busta Hermesa – posla bohov v starovekom Grécku. Začalo ma to zaujímať, a tak zvyšok práce bol o Hermesovi a starovekom Grécku. Vďaka tejto téme som sa dozvedela viac o gréckej mytológii. Používala som najviac kresbu, lebo ju mám najradšej. So svojou prácou som celkom spokojná.

                                                                                                          Soňa Vasiľová